Neodkladaj život
Technický zen alebo minimalistická próza o rovnováhe
Kapitola 1 – Prestaň čakať na pondelok
Ako sa z pasívneho plánovania stáva životný zvyk, ktorý zabíja činy.
Koľkokrát si si už povedal: „Začnem v pondelok“?
Alebo „od nového mesiaca“, „po dovolenke“, „keď bude menej stresu“.
A pondelok prišiel – len ty si nebol pripravený. Znova.
Život sa nám pomaly mení na čakáreň.
Čakáme na správny čas, lepšie podmienky, pokojnejší deň.
Lenže tie neprídu. Nikdy.
Nie preto, že by si nemal šťastie, ale preto, že žiadny „správny čas“ neexistuje.
Prečo stále čakáš?
Nie preto, že si lenivý.
Odkladanie nie je lenivosť, ale strach.
Strach, že to nebude dokonalé.
Že sa zosmiešniš.
Že keď sa do toho pustíš, zistíš, že to nie je také jednoduché, ako si si myslel.
Tvoj mozog ťa pritom nechce sabotovať – len ťa chráni.
Má rád istotu.
A keď cíti neistotu, spustí obranný režim: „Počkaj ešte chvíľu.“
Lenže chvíľa sa zmení na deň, deň na týždeň, týždeň na rok.
Problém nie je v čase
V štúdiách sa ukazuje, že odkladanie nemá nič spoločné s nedostatkom času.
Je to problém emočnej kontroly – nevieme pracovať s nepohodlím.
Chceme sa cítiť dobre hneď, a tak namiesto dôležitej úlohy
robíme čokoľvek iné, čo dáva okamžitý pocit „aspoň niečo robím“.
Aj podľa výskumov odkladanie súvisí so zlyhaním sebaregulácie, nie s lenivosťou.
Lenže čím častejšie ustúpiš, tým silnejší sa tento reflex stáva.
Až sa raz pristihneš, že neodkladáš len úlohy – odkladáš život.
Čo sa tým stráca?
Nie čas.
Ten si len naplníš niečím iným.
Strácaš dôveru v seba.
Každé „zajtra“ je malé priznanie: „Neverím si, že to dnes dám.“
A čím viac takýchto „zajtra“ nazbieraš, tým ťažšie sa znova rozbiehaš.
Skús toto
Dnes si zapíš len jednu vec, ktorú už dlho odkladáš.
Nie desať, nie celý zoznam.
Len jednu.
A nepíš „zajtra“, ale konkrétny čas – dnes o 15:00.
A keď príde ten čas, nerieš náladu, motiváciu ani poriadok na stole.
Proste začni.
Aj keby len na 10 minút.
Začať je všetko. Dokončiť sa dá až potom.
Keď niečo začneš a nedokončíš, vznikne v hlave zvláštny šum.
Niečo ako tichý ventilátor, ktorý beží celý deň.
Nevadí ti prvých päť minút, ale po pár hodinách ťa unavuje, aj keď si to neuvedomuješ.
Takto fungujú nedokončené úlohy.
Každá „rozrobená vec“ zostáva v pamäti.
Mozog ju sleduje, hoci ju aktívne nerieši.
Je to ako keby si mal v počítači otvorených 20 okien — nič nepadá,
ale všetko ide pomalšie.
A presne tak sa cítiš aj ty – preťažený, unavený, bez chuti.
Začať, robiť, dokončiť
Nie je to veda.
Je to len poradie, ktoré si často popletieme.
Najťažší krok? Ten prvý.
Najnudnejší? Prostredný.
Najvzácnejší? Posledný.
Začať je o odvahe.
Pokračovať je o disciplíne.
Dokončiť je o pokoji.
V práci, vo vzťahoch, aj v sebe.
Nedokončené rozhovory bolia rovnako ako nedokončené projekty.
Tvoje malé víťazstvo
Nemusíš hneď písať knihu, vymyslieť startup alebo zmeniť svet.
Stačí, že dnes niečo dokončíš.
Aj maličkosť — e-mail, faktúru, rozhovor, úlohu, ktorú si tri dni prehadzuješ v hlave.
Dokončenie jednej veci uzavrie kruh.
Telo aj hlava si vydýchnu.
A tá energia, ktorá sa uvoľní, sa dá použiť inde.
To je dôvod, prečo ľudia, ktorí dokončujú, vyzerajú pokojne.
Nie sú superhrdinovia.
Len nemajú v hlave bordel.
Malý rámec: „Začni – Dokonči – Odlož až hotové“
- Začni – čím skôr. Nie perfektne, len začni.
- Dokonči – hoci to nie je dokonalé. Dokončené je vždy viac ako ideálne.
- Odlož – až keď je hotovo. Nie predtým, nie počas, nie v polovici.
Tento princíp používam aj pri programovaní.
Nedokončený kód je ako nezavretá zátvorka – chvíľu to nevadí,
potom všetko spadne.
Malé upozornenie
Dokončovanie nie je o rýchlosti.
Je o čistote.
Rob menej vecí, ale dotiahni ich.
Každý nedokončený projekt ti uberá energiu, aj keď sa ho len snažíš ignorovať.
Rovnováha.
Slovo, ktoré sa často používa, ale málokto ho naozaj žije.
Nie preto, že by nechcel, ale preto, že nevie ako.
Niektorí predstierajú rovnováhu.
Tvária sa, že ju majú.
Usmievajú sa, dávajú fotky z výletov, idú na jogu,
ale vo vnútri vedia, že balans je len maska.
Rovnováhu totiž nejde predstierať.
Je to ako chodenie po lane – buď ju máš, alebo padneš.
Tri piliere
Pre mňa má rovnováha tri časti:
Rodina – Práca – Ja.
Keď jedna z nich chýba, celé sa to nakloní.
Ak sa venuješ len práci,
zarobíš peniaze, ale stratíš radosť, zdravie a vzťahy.
Ak sa venuješ len rodine,
môžeš stratiť seba.
Ak sa sústredíš len na seba,
často stratíš tých, ktorí ti dávajú zmysel.
Vyvážiť to neznamená mať všetko rovnako.
Znamená vedieť, čo je dôležité práve teraz.
Rovnováha nie je rozdelenie času
Nie je to 8 hodín práca, 8 hodín rodina, 8 hodín spánok.
To by bol excelovský život, nie ľudský.
Rovnováha je pocit.
Je to chvíľa, keď večer zaspávaš a necítiš výčitku.
Ani za prácu, ani za rodinu, ani za seba.
A ak sa ti to dnes nepodarilo, nič sa nedeje.
Podstatné je, aby si to zajtra skúsil znova – vedome, nie automaticky.
Malý test rovnováhy
Skús si odpovedať:
- Cítim sa unavený aj po voľnom dni?
- Mám výčitky, keď pracujem, a pocit viny, keď nepracujem?
- Mám čas len na povinnosti, nie na myšlienky?
Ak si trikrát odpovedal „áno“, niečo je rozbité.
Nie navždy, ale momentálne.
A kým to nenapravíš, nič iné nebude fungovať.
Čo s tým
Začni maličkosťou.
Napríklad dnes, keď skončíš prácu, neber mobil do ruky hneď.
Sadni si, len tak.
Pozri sa na svoj deň.
Čo bolo dobré, čo si dokončil, čo ťa potešilo.
Nehľadaj chyby, hľadaj rovnováhu.
Niekedy ju nenájdeš v kalendári, ale v pohľade svojich detí,
v tichu, alebo v tom, že si po dlhom čase len tak nič nerobil.
Motivačné knihy hovoria:
„Mysli pozitívne a všetko sa vyrieši.“
Nie, nevyrieši!
Pozitívne myslenie je fajn,
ale ak pri ňom nič nerobíš,
je to len pekne zabalené nič.
Od pozitívneho myslenia k pozitívnemu poznaniu
Keď som bol mladší, veril som, že ak sa budem dostatočne sústrediť na svoje sny, vesmír sa o všetko postará.
Nepostaral.
Ale postaralo sa moje konanie.
Vtedy som pochopil, že pozitívne poznanie je viac ako pozitívne myslenie.
Pozitívne poznanie znamená vedieť, že:
- problémy prídu,
- občas padneš,
- ale vždy máš silu sa postaviť.
Nie slepo veriť, že všetko dopadne dobre,
ale vedieť, že aj keď to nebude dokonalé, zvládnem to.
Realizmus s iskrou
Život nie je len o sile mysle.
Je o tom, čo spravíš potom, keď už rozumieš, že ťa nikto nepríde zachrániť.
Prídeš len ty — so svojou vôľou, energiou, trpezlivosťou a humorom.
Pozitívne poznanie neznamená byť večne vysmiaty.
Znamená to nepadnúť do cynizmu.
Vedieť sa zasmiať aj v ťažký deň.
A vedieť, že všetko, čo sa deje, má význam — aj keď ho ešte nevidíš.
Malý rámec: „Rozpoznaj – Prijmi – Konaj“
- Rozpoznaj – čo sa naozaj deje. Nie čo by si chcel, aby sa dialo.
- Prijmi – že to tak je. Nie ako porážku, ale ako štart.
- Konaj – okamžite. Aj malý krok má väčšiu hodnotu ako veľké plánovanie.
Toto je rozdiel medzi snívaním a životom.
Snívanie je lacné.
Konanie má cenu.
Jednoduchý príklad
Môžeš si denne opakovať: „Chcem byť v rovnováhe.“
Ale ak sa večer pozrieš do zrkadla a cítiš len únavu, nie pokoj,
tak to nie je rovnováha.
To je výhovorka.
Ak chceš pokoj, musíš preň niečo urobiť.
Možno vypnúť telefón.
Možno niekomu zavolať.
Možno sa konečne porozprávať sám so sebou.
Multitasking?
Každý deň na teba čaká milión vecí.
E-maily, správy, nové nápady, ľudia, ktorí niečo chcú.
A ty sa zrazu pristihneš, že robíš desať vecí naraz — a ani jednu poriadne.
Mozog pri tom vyzerá ako preťažený server.
Nezrúti sa, ale ide pomaly.
Skáče z jednej požiadavky na druhú a každé prepnutie stojí energiu.
Výskumy ukazujú, že pri prepínaní medzi úlohami strácame až 40 % produktivity.
Nie preto, že by sme boli nešikovní,
ale preto, že mozog nie je stavaný na multitasking.
Nie sme procesory. Sme ľudia.
Chaos nie je výkon
Ľudia si často mýlia zaneprázdnenosť s výkonom.
Byť zaneprázdnený je ľahké.
Byť efektívny je umenie.
Ak máš rozrobených desať vecí naraz,
väčšinou to znamená, že sa bojíš pustiť sa do tej jednej, ktorá je naozaj dôležitá.
Tá, ktorá by niečo zmenila.
Tá, ktorá ťa posunie.
Alebo ťa odhalí.
Flow – stav, keď čas prestane existovať
Keď robíš niečo, čo ťa baví,
čas sa stratí.
Hodiny prejdú a ty máš pocit, že to bola chvíľa.
To je flow.
Nie zázrak, len čistá koncentrácia.
Do flowu sa nedostaneš, keď každé tri minúty pozrieš na mobil.
Ani keď riešiš tri projekty naraz.
Dostaneš sa tam len vtedy, keď sa rozhodneš byť úplne TU.
Ako sa dostať do flowu?
- Vyber si jednu vec.
Nie tri, nie päť. Jednu. - Nastav si časový rámec – napríklad 50 minút.
- Vypni všetko, čo ťa môže prerušiť.
(Áno, aj notifikácie. Aj e-mail.) - Keď skončíš, daj si krátku pauzu – pre mozog, nie pre Instagram.
Opakuj.
Po pár dňoch sa z toho stane návyk.
A mozog si začne flow pýtať sám.
Z vlastnej skúsenosti
Keď programujem alebo navrhujem systém, či kampane pre klienta,
mám okolo seba ticho, poriadok a jasný cieľ.
A zrazu sa všetko spája.
Kód, nápad, myšlienky, plynutie.
Vtedy viem, že som „tam“.
Flow nie je len pre umelcov a športovcov.
Je pre každého, kto robí niečo s plným nasadením.
Aj pre teba, keď opravuješ, tvoríš, píšeš, predávaš, pomáhaš.
Jednoduchosť.
To slovo znie nudne.
Ale v skutočnosti je to najväčší luxus dnešnej doby.
Všetko sa komplikuje.
Nástroje, postupy, projekty, vzťahy.
Každý má „svoj systém“.
A pritom to, čo funguje, býva skoro vždy jednoduché.
Menej je viac, aj v práci
Programátor, ktorý napíše krátky, čistý kód,
je väčší profík než ten, čo vytvorí 300 riadkov plných premenných, ktoré nikto nechápe.
Manažér, ktorý dokáže vysvetliť plán tromi vetami,
má väčší rešpekt než ten, ktorý rozpráva pol hodiny a nikto nevie, čo tým myslel.
Jednoduchosť je dôkaz pochopenia.
Ak niečo nevieš vysvetliť jednoducho,
ešte tomu nerozumieš.
Jednoduchý systém = menej stresu
Keď máš systém, ktorý je prehľadný,
nepotrebuješ motiváciu.
Vieš, čo máš robiť, kedy a prečo.
Môžeš mať najlepšiu aplikáciu, najnovší mobil, dokonalý softvér.
Ale ak máš v hlave chaos,
nič ti nepomôže.
Ja mám najradšej papier a pero.
Jeden zoznam – „čo treba spraviť“.
Nie tisíc kategórií, nie farbičky, nie tri appky.
Len zoznam.
Každá úloha tam má svoje miesto.
A keď ju spravím, prečiarknem.
To je jeden z najkrajších pocitov dňa.
Príliš veľa možností = žiadne rozhodnutie
Každá ďalšia možnosť berie kúsok energie.
Keď sa ráno rozhoduješ, v čom pôjdeš do práce,
už míňaš mentálnu kapacitu.
Keď celý deň robíš malé rozhodnutia,
na tie dôležité ti už nezostane sila.
Preto sa ľudia ako Steve Jobs alebo Mark Zuckerberg obliekali rovnako.
Nie kvôli móde.
Kvôli jednoduchosti.
Aby sa mohli sústrediť na podstatné.
Skús toto
Vyber si tri veci, ktoré denne používaš.
Zjednoduš ich.
Môže to byť tvoj systém úloh, spôsob komunikácie alebo ranná rutina.
Zbytočné vyhoď.
Nechaj si len to, čo ti pomáha, nie to, čo ti žerie čas.
Jednoduchosť nie je o tom, že máš menej.
Je o tom, že máš presne to, čo potrebuješ.
Niečo, čo ma naučil život aj práca v IT:
verzia 0 je viac ako verzia nikdy.
V biznise, vo vývoji, aj v živote platí to isté —
ak čakáš, kým bude všetko dokonalé,
nikdy nezačneš.
Začni nehotové
Prvá verzia nikdy nie je perfektná.
Má chyby, nedostatky, drobnosti, ktoré by si chcel doladiť.
Ale je. Existuje. Dá sa opraviť, vylepšiť, posunúť.
Naopak — „dokonalý plán“ len sedí v hlave a žerie ti energiu.
Je ako otvorený súbor, ktorý sa nikdy neuloží.
Ja tomu hovorím Verzia 0.
Nie preto, že by bola zlá,
ale preto, že je živá.
Pohybuje sa. Vyvíja sa.
A ty s ňou.
V živote to funguje rovnako
Chceš písať knihu?
Napíš prvú stránku.
Chceš rozbehnúť e-shop?
Postav ho cez víkend, nie o pol roka.
Chceš sa zlepšiť v práci?
Začni s tým, čo máš dnes — nie s tým, čo raz bude.
Každý veľký projekt, ktorý som kedy robil, začal ako malý nápad,
ktorý som spravil „len na skúšku“.
A väčšina z nich prerástla všetky plány, ktoré som kedysi kreslil.
Dokonalosť je pasca
Perfekcionizmus vyzerá pekne,
ale je to len strach v peknom obale.
Strach, že niečo pokazíš,
že niekto povie, že to nie je dosť dobré.
Pravda je jednoduchá:
ak niečo nerobíš, nemáš čo pokaziť.
Lenže ani čo dosiahnuť.
Skús toto
Vyber si niečo, čo si chcel už dávno spraviť, ale stále „čakáš“.
A dnes sprav verziu 0.
Nepremýšľaj nad tým, ako to bude vyzerať.
Sprav to.
Ak sa podarí – super.
Ak nie – máš skúsenosť.
A skúsenosť má vždy väčšiu hodnotu ako plán.
Malá pravda
Nič, čo stojí za to, nie je hotové na prvýkrát.
Ale nič sa nestane, kým nezačneš.
Zodpovednosť.
Slovo, ktoré sa ťažko nosí, ale ľahko vysloví.
Každý ho chce od ostatných,
len málo ľudí ho chce od seba.
Kto je na vine?
V práci za to môže klient.
V živote vláda, manželka, šéf, inflácia, pes, počasie.
Ale niekde medzi tým všetkým si ty.
Keď niečo nevyjde, vždy sa dá nájsť výhovorka.
Ale výhovorka je len elegantnejší spôsob,
ako povedať „neprevzal som kontrolu“.
Ak posúvaš úlohu tri dni po sebe,
nie je problém v kalendári.
Problém je v tom, že sa ti do nej nechce.
A ak sa ti do nej nechce, sú dve možnosti:
buď ju máš zmazať,
alebo ju dokončiť.
Zodpovednosť nie je trest
Mnohí ju berú ako bremeno.
Nie je.
Zodpovednosť je sloboda.
Keď si zodpovedný,
ty rozhoduješ, čo spravíš,
ty máš moc niečo zmeniť.
Bez zodpovednosti sa stávaš obeťou.
S ňou sa stávaš tvorcom.
Malý paradox
Čím viac preberieš zodpovednosti,
tým viac pokoja získaš.
Nie preto, že by bolo menej práce,
ale preto, že prestaneš hľadať vinníkov.
Zrazu ťa netrápi, kto čo pokazil,
lebo sa zaujímaš o to, ako to opraviť.
A to je obrovský rozdiel.
V práci aj doma
Keď sa niečo nedarí,
ľudia majú tendenciu ukazovať prstom.
„On to nedokončil.“
„Ona to nestihla.“
„Oni to nepochopili.“
Lenže jeden prst ukazuje von,
a tri ukazujú späť na teba.
Zodpovedný človek nerieši, kto to pokazil.
Rieši, čo spraví, aby to bolo hotové.
Skús toto
Dnes si vyber jednu vec, ktorá ťa štve.
Niekoho, na koho sa hneváš.
A namiesto otázky „kto za to môže“
si polož otázku:
Čo môžem urobiť ja, aby sa to zlepšilo?
Možno to nebude veľa.
Ale v tej chvíli sa z pozorovateľa stávaš hráčom.
A len hráč môže meniť výsledok.
Ak si čítal až sem,
znamená to, že niečo v tebe už vie,
že čakať nemá zmysel.
Nie preto, že by sa zajtra niečo zázračne zmenilo,
ale preto, že ty sa môžeš zmeniť dnes.
Neodkladaj život
Život nie je skúšobná verzia.
Nie je demo, ktoré sa spustí, keď sa „budeš cítiť pripravený“.
Toto je ono.
Toto je tvoj čas.
Nemusíš mať všetko premyslené.
Nemusíš byť pokojný, ani pripravený.
Stačí, že začneš.
A keď sa zasekneš, pokračuj.
Aj pomaly. Aj s chybami. Aj neisto.
Lebo pokrok v pohybe je viac ako dokonalosť v nečinnosti.
30 dní, ktoré môžu zmeniť rytmus
Nie, nejde o zázrak.
Ide o vedomie, že každý deň sa dá niečo pohnúť.
Stačí trochu disciplíny a trochu úprimnosti k sebe.
Denný rámec „Neodkladaj“:
- Ráno: napíš si jednu vec, ktorú dnes určite dokončíš.
- Počas dňa: neprepínaj medzi úlohami. Rob len tú jednu.
- Večer: skontroluj — spravil si ju? Ak áno, pochváľ sa. Ak nie, oprav zajtra.
Týždenne:
– jeden deň venuj rodine,
– jeden sebe,
– päť práci.
Nie v tomto poradí, ale s týmto vedomím.
A raz za mesiac si sadni a úprimne sa opýtaj:
„Som bližšie k rovnováhe, alebo ďalej?“
Ak ďalej — zastav sa.
Ak bližšie — pokračuj.
Posledná myšlienka
Čas nie je problém.
Rozhodnutie je.
Keď sa rozhodneš,
všetko ostatné sa dá naplánovať.
Nečakaj na pondelok.
Ani na nový mesiac.
Ani na ideálne podmienky.
Začni dnes.
Nie preto, že musíš,
ale preto, že môžeš.
Komentáre
Zverejnenie komentára