na ceste za úspechom

Či už si myslíte, že niečo dokážete, alebo nie, pravdepodobne máte pravdu.                                                                                             Henry Ford Väčšina vecí sa dá pomerne jednoducho zvládnuť, stačí začať a potom neprestať. Niekedy, keď je cieľ na prvý pohľad priďaleko je dobré spraviť pár medzi-cielov. Menšie ciele ak sú súčasťou väčších sú nenahraditeľné. Vyzerajú reálnejšie a nereálne ciele sú podľa mňa zbytočné, lebo ich od začiatku ignorujeme ako nereálne.  Dovolia človeku ochutnať víťazstvo , aj keď čiastkové... U mňa to aspoň funguje. A tak ako som mal ciele 5,7,10,15,20 km tak sa cielom stal na istý čas polmaratón teda 21,1 km. 17.8.2013 som dal svoj prvý polmaratón za 2 hodiny 59 minút a 39 sekúnd. ...

Workolikov poznáte určite mnoho a možno ním ste aj vy. Aj ja som bol workoholik. Verím, že už nie som. Poznáte aj dákeho loveholika ? Začínať sa má na začiatku, preto na ňom začnem aj ja ...O workoholikoch si môžte precitat napríklad tu : http://en.wikipedia.org/wiki/Workaholic A kto je to ten loveholik ? Na wikipedii som k nemu našiel tiež pár článkov, ale podľa mňa je to nielen seriál, hudobná skupina, ... ale aj človek.. Loveholik má rád ľúdí okolo seba, má rád to čo robí, má rád seba, ..... Ako sa ním stať ? Nie je nič jednoduchšie. 1. Usmievajte sa na seba, na iných ľudí, pri práci, za volantom , pri riešení problémov, .... 2. Nevyčítajte ani sebe ani druhým, nezávidte, neobviňujte, dovoľte sebe aj iným žiť, rásť, usmievať sa.... 3. Začnite od seba, prevezmite zodpovedosť za svoj život, za svoje reakcie, za svoje skutky... 4. Obklopte sa dobrými ľuďmi, najlepšie loveholikmi, ak okolo vás takí nie sú, pozrite sa ešte raz.... (čosi podobné hovorí  aj citát, ku ktorému...

Kúpa múdrej knížky nie je koniec riešenia. A často ani jeho začiatok. Najhoršia kombinácia ? Zabúdať a klamať. Nový zošit, telefón, PC, SW, metóda, ...... za teba prácu nespravia. Ak máš tú istú požiadavku evidovanú viackrát, tak väčšinou nie preto, že zákazník zabudol, že už to požadoval, ale len preto, že to ozaj potrebuje a stále to nemá. Ak ti vadí, že sa ťa ľudia stále pýtajú (na to isté), tak aspoň raz odpovedz poriadne. Ak nevidíš dôvod na úsmev, pozri sa ešte raz. Nikto sa na teba neusmieva ? Použi zrkadlo !

máme klienta X... "A" začína byť zaujímavé, začneme to vo voľnom čase pre klienta X robiť, robíme to dobre, funguje to, klient X napriek tomu považuje A za nezmysel, neva... volný čas využijeme na zlepšenie fungovania A pre X , lebo sa nám to predsa v dobrom vráti, keď X bude mať dosť informácií...  stále nič..... opakovane upozorníme že A môže byť pre X zaujímavé. X po čase spozornie na základe podnetu FGH (zrejme správa v televíznych novinách ???? alebo neustále naše pripomínanie ????), tak logicky osloví spoločnosť 0. tá zaujme logický postoj .. funguje to zle , môže to byť lepšie. spoločnosť 0 ponúka to čo my, ale za ťažké peniaze, uspeje. lebo sú odborníci. slovenské ponaučenie... robiť zadarmo s perspektívou budúceho zisku nie je rozumné, odborník nerobí zadarmo, len preto, že mu záleží na klientovi a chce jeho úspech.

Po tichých oslavách 38 som ticho oslávil aj 11-te narodeniny ticketportal-u. Oslavy čohokoľvek boli, sú a budú podľa mňa dôležité. Oslavy nie sú o pretvárke, o hranej radosti alebo o neúprimných blahoželaniach. Akákoľvek oslava musí mať základnú ingredienciu, a to ľudí, s ktorými si má človek čo povedať a môže si úprimne a bez zábran zaspomínať na to dobré ako aj zlé. A zo spomienok sa učiť a aj posilniť. Ako správny ateista môžem len napísať..vďaka bohu, mám pár takých ľudí. Je ich síce čoraz menej, ale tak to má asi byť. Za pár dní oslávim narodeniny mojej krásnej manželky, potom syna, dcéry a potom dcéry a to budú tie dôležité oslavy. Motivácia a demotivácia je len a len o mne a hoci sa dákemu pokusu darí oberať ma dočasne o čas, vieru a silu; musí si každý takýto pokus uvedomiť, že hoci môže mať dočasný pocit radosti z dobre odvedenej práce pri deklarovaní prepotrebnosti jeho vlastnej lásky k jeho slovám často prezentovaným ako podstatné informácie, tak som to ja, kto ...

Keď som písal mikročlánok  Keď nevieš čo povedať, počúvaj...... a ďalšie krátke rady , tak som bol pomerne rád, ako sa mi jasne podarilo sformulovať myšlienky. Tento pocit som mal až dovtedy, kým som sa o jeho časti "Nečakaj od svojich podriadených vďaku......" nerozprával s niekým, kto prekvapivo rozmýšľa inak ako ja ..."Prekvapivo" bol pokus o sebairóniu (aby bolo jasné).. Lebo som už dávnejšie prestal predpokladať, že ľudia budú rozmýšľať tak ako ja len preto, že spôsob môjho rozmýšľania je pre mňa príjemný. Ak veci príliš zjednodušíme, stanú sa zrazu príliš zložité. Ale späť k: "Nečakaj od svojich podriadených vďaku......"  Táto krátka rada mala "poradiť" vedúcim, ako sa vyhnúť chybe.  Za touto radou hneď skákala iná krátka a to " Buď vďačný. Pros a ďakuj, vierohodne. " Vysvetlenie oboch rád naraz... Ak je podriadený vďačný, tak je to super, ale vedúci by nemal robiť veci pre ľudí a potom zostať stáť a čakať dáke...